Tragický osud: Nemci obsadili Skýcov po odchode partizánov, potom ho vypálili
Skýcov v Zlatomoravskom okrese je obcou, ktorá naozaj povstala z popola. S hrdosťou tak o svojej obci svojho času hovorili pamätníci tragických udalostí, pri ktorých tu nemecké vojská 15. marca 1945 vypálili takmer všetky domy.
Bola to pomsta za to, že Skýcovčania po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) aktívne pomáhali partizánom. Obec sa od jesene 1944 postupne stávala jednou z hlavných partizánskych základní v Tribečskom pohorí.
„Už začiatkom septembra sa v Skýcove objavili neznámi ľudia. Boli to vojaci slovenskej armády, ktorí v obci nechali zbrane. Nimi sa vyzbrojilo približne 40 až 50 mužov zo Skýcova a vytvorili 1. partizánsku brigádu s veliteľom Rudolfom Matejovom. Ich úlohou bolo zarúbať a strážiť prístupové cesty zo Skýcova do Bošian, Veľkých Uheriec a Zlatých Moraviec,“ uviedol starosta obce Tomáš Kolembus.
Do Skýcova sa postupne sťahovali aj sovietske partizánske skupiny vysadené na nitrianskom Zobori, Tribeči a Vtáčniku. „Boli tu tri veľké partizánske oddiely. Zarubežnij, Plameň a Národný mstiteľ. Viedli ich legendárni partizánski velitelia Alexander Sviatogorov – Zorič, Putilov a Viktor Maximov. Krátko po príchode začali vykonávať rôzne diverzné akcie na rozsiahlom území,“ povedal o pohnutých časoch bývalý starosta Skýcova Štefan Gahér.
Partizánske oddiely mali viac ako 1100 mužov a podľa pamätníkov boli také silné, že počas ich pobytu v dedine sa aj napriek viacerým pokusom nemecké jednotky do Skýcova nikdy nedostali.
„Pôsobili sme v celom okolí Skýcova, Zlatna, Zlatých Moraviec a Topoľčianok. Tu sme bojovali proti Nemcom a robili sme prieskumnú činnosť. Nikdy sme Nemcom nedovolili, aby obsadili dediny Zlatno a Skýcov. Útočili zásadne v smere od Zlatých Moraviec a my sme ich odrážali vyzbrojení iba puškami a ľahkými guľometmi. Dokázali sme to prakticky až do konca vojny, pretože sa Nemci cez naše záseky a zábrany k Skýcovu s ťažkou technikou nevedeli dostať,“ spomínal na boje v Skýcove a okolí ich priamy účastník, dnes už zosnulý generálporučík Ján Husák (12. 4. 1923 – 22. 12. 2016).
Začiatkom marca sa časť partizánov stiahla do hôr a časť sa pridala k vojskám II. Ukrajinského frontu. Keď sa k Skýcovu blížil front a nemecké velenie potrebovalo pre ústup spojovaciu cestu cez Skýcov na hornú Nitru, zaútočili nemecké jednotky 15. marca 1945 zo všetkých strán na obec. Tú v tom čase už nikto nebránil a bola obsadená bez boja.
Krátko popoludní prišiel rozkaz, aby bola celá dedina vypálená. „Všetkým obyvateľom dali hodinu na to, aby si zbalili najnutnejšie veci, potom museli z dediny odísť. Smerom do Bošian sa vraj tiahol kilometrový rad utečencov. Keď bola dedina prázdna, celú ju podpálili. Okrem domov, kde bývali Nemci, zostal stáť v dedine jediný. Jeho majiteľ zostal ukrytý vo vnútri a keď vojaci odišli, podarilo sa mu ho uhasiť,“ popísal tragické udalosti Gahér.
Skýcovčania na pohnuté vojnové udalosti nikdy nezabudli. Z partizánskeho chodníka medzi Skýcovom a Zlatnom vznikla náučná trasa, na ktorej je vždy v auguste spomienkový pochod. V obci sa okrem toho každoročne koná 16. marca aj pietna spomienka, v rámci ktorej si obyvatelia obce pripomínajú obete druhej svetovej vojny.
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici
Fašistické represálie neobišli ani obec Skýcov, v okolí ktorej v pohorí Tribeč operovali viaceré partizánske oddiely. Do povstania proti okupantom sa aktívne zapojili aj obyvatelia tejto obce a vytvorili partizánsku jednotku Skýcov. V Nitrianskej partizánskej brigáde bojovalo deväť obyvateľov obce.
Nemecké jednotky aj s ťažkou technikou začali útok na dedinu, na aktívny odpor však nenarazili. Po obsadení územia 16. marca 1945 prikázali všetkým mužom zhromaždiť sa pri kostole. Nakoniec so zbraňami v rukách povyháňali ľudí z domov a dedinu podpálili. Zhorelo 266 domov a 13 mužov odvliekli do koncentračných táborov. Zostal iba kostol, fara, škola a niekoľko domov, v ktorých boli ubytovaní Nemci.
