Predseda Kynologického klubu Jozef Paluška: Môj prvý pes bol plyšový, teraz ich mám päť

Aké životné okolnosti vás priviedli k postu predsedu Kynologického klubu v Zlatých Moravciach?

Pôvodný klub Zväzarm ZO Kynologická sa dostal v roku 1989 do kádrových problémov, kedy vtedajší predseda ani nie po pol roku svojho pôsobenia vo funkcii sa vzdal a predsedníctvo mi ako najaktívnejšiemu členovi bolo ponúknuté.

Máte nejaký moment, ktorý vás doviedol k láske k psom, alebo moment, ktorý vás najviac vyformoval v tom, že sa im dlhé roky aktívne venujete?

Ťažko jednoznačne a v krátkosti povedať, čo bolo hlavným spúšťadlom tohto vzťahu. Ako prvé si však spomínam na prekrásne priateľstvo, ktoré som si v deviatich rokoch vybudoval s dedinským krížencom u svojich starých rodičov, počas obdobia prázdnin na dedine. Avšak výdrž, tú by som prisúdil doživotnému odporu svojich rodičov voči psom a nemožnosti počas detstva sa tomuto koníčku venovať. A poznáte to, keď o niečom snívate cez 10 rokov, deň čo deň a keď sa Vám sen následne splní, viete si to náležite vážiť.

To ste povedali pekne. A ako dlho už Kynologický klub funguje v Moravciach? Prežil si už aj ťažšie chvíle počas svojej existencie?

Klub funguje od roku 1984, založený ako Zväzarm ZO Kynologická. Myslím, že skúškou ohňom prešiel, keď som sa ako jediný aktívny člen v určitom období zúčastňoval výcviku v areály cvičiska. Sám som si velil, sám cvičil a sám si robil aj obranu. Sused vedľa areálu nechápavo krútil hlavou :)

Koľko členov má Kynologický klub v súčasnosti?

Momentálne má klub 34 platných členova, tých stabilných členov máme okolo 15 až 20.

V čom spočíva vaša práca so psami. Je to len o výcviku alebo je v tom oveľa viac?

Primárne by to malo byť hlavne o psoch, ale, bohužiaľ, situácia je o veľa zložitejšia. Pri takom veľkom kolektíve a hlavne vplyvom „modernej“ doby treba veľmi často bojovať s hlúposťou, aroganciou a nevďačnosťou ľudí, ktorí mnohokrát neriešia prosperitu klubu, ale osobné a prospechárske záujmy.

Pán Paluška, koľko máte vlastne psov?

Momentálne mám dvoch nemeckých ovčiakov, starého a mladého, a v byte dve shih-tse. Okrem toho ešte jedného „najdúcha“, ktorý má cez 14 rokov, nevidí, nepočuje, je už na obtiaž, avšak zaslúži si, aby svoj život dôstojne dožil medzi nami, pretože to bol prvý „bytový“ pes, ktorého sme mali.

A aj preferujete niektorú rasu viac?

Nemeckého ovčiaka, avšak každá má svoje výhody aj nevýhody, záleží od majiteľa, čo preferuje. No a z bytových je to práve tá shih-tsa. Prečo práve tá, to sa nedá vysvetliť, to treba zažiť!

Viete si svoj život predstaviť bez psov?

Nad tým som sa nikdy nezamýšľal. Môj prvý vlastný pes bol plyšový, ktorého mi kúpila moja terajšia manželka, keď sme na gymnáziu spolu začali chodiť. Nechcem sa dožiť situácie, aby bol aj mojím posledným…

Ako najradšej trávite svoj voľný čas? Je to so psíkmi alebo si niekedy aj radi od nich oddýchnete?

Keď máte psa, veľmi sa o voľnom čase hovoriť nedá. Na druhej strane, ak máte chápavého a obetavého partnera, dá sa trošku „povyraziť“. Ja osobne si oddýchnem, keď som so psami a nevnímam ich zatiaľ v žiadnom prípade ako príťaž. Ak by to tak bolo, tento rozhovor by nikdy nevznikol :)

A teraz trochu z iného súdka. Ako funguje financovanie Kynologického klubu? Fungujete len z členského príspevku alebo máte aj sponzorov?

Fungujeme výhradne z vlastných zdrojov, z členských príspevkov a voľného času, ktorý klubu obetujeme. Avšak keď robíme nejakú akciu, sem-tam sa nájdu aj sponzori.

V meste máme aj útulok. Spolupracujete aj s ním?

Oficiálne nie, avšak máme viacej členov, ktorí si psov z útulku aj na náš podnet zobrali. Pravý psíčkar je človek dobrosrdečný, takže žiadnu prípadnú žiadosť o pomoc od útulku neodmietneme. Ja osobne som im už viackrát po vzájomnej dohode pomáhal.

Foto: Jozef Paluška