Pondelok 22. júl 2019 Magdaléna  21 °C
Kristína Striešková Rôzne

Popolcovou stredou sa začína predveľkonočný pôst

Dnešnou Popolcovou stredou sa v Rímskokatolíckej cirkvi začína 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na Veľkú noc - najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka.

Znamená koniec fašiangov, obdobia zábav, plesov a karnevalov. Popolcová streda je pre katolíkov spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve, obvykle sa jedávali cestoviny, najmä pirohy a rezance.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v tento deň v katolíckych kostoloch je posvätenie popola. Kňazi alebo diakoni robia popolom znak kríža na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium“. Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti, vyzýva na pokánie a pokoru. Popol je však aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo. **Pôstne obdobie v Rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele (8. apríla). Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa tento rok pripadá na 26. februára **a donedávna sa nazývala Quadragesima, t.j. 40 dní pred Veľkou nocou.

Popolcovou stredou sa pôst začína aj pre evanjelikov, i keď dôraz kladú hlavne na prvú pôstnu nedeľu. Pre gréckokatolíkov (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, sa Veľký štyridsaťdňový pôst – Svätá štyridsiatnica pred Veľkou nocou čiže Paschou začal už o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov, teda v pondelok 20. februára a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou (Bielou sobotou). Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú. Väčšina kresťanov oslávi Veľkonočnú nedeľu v tomto roku 8. apríla.

Pravoslávni veriaci na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú Veľkonočnú nedeľu sláviť o týždeň neskôr, 15. apríla, a do obdobia pôstu pred Veľkou nocou – Paschou vstúpia tentokrát až v pondelok 27. februára.

TASR

Tento článok nie je možné komentovať.