Okupanti v Nitre očami jej obyvateľov
Vojenský zásah armády piatich štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa zostane neoddeliteľnou súčasťou pamäti oboch národov. 750 tisíc vojakov a 6 tisíc tankov obsadilo viaceré mestá i slovenskej časti zriadenia, a aj napriek zväčša
21. august **sa zapísal aj do pamäti niektorých obyvateľov mesta Nitry, **členov a sympatizantov Klubu priateľov starej Nitry.// „Mal som 10 rokov a pokojne som spal v bytovke na Stračej nôžke (bytový dom pri Dome služieb, pozn. red.). Skoro ráno ma zobudili rodičia, že po dlažbe Štúrovej hrkotali pásy tankov, boli to Maďari,“// spomína si pán Róbert.// „Mama stále opakovala, aby sme utekali, že ide vojna. Dnes sa jej ani nečudujem. Pri bombardovaní Nových Zámkov zahynuli traja jej súrodenci a mama. Ona sa zachránila len preto, že utekala do rolí. Bežali sme preto na hrad, tankami cez most a bránu nemohli prejsť,“// vraví.
Zo svojich spomienok z detstva čosi pridáva aj pani Zdenka. „U nás to bolo podobne, otec nás zobudil so slovami, že v rádiu hlásia obsadenie okupantmi. Vtedy sme bývali pod Kalváriou. Pamätám si, že okolo plotu policajnej stanice stáli ozbrojení maďarskí vojaci s nabitými zbraňami.“ //Jej mama upozornila na potrebu zásob v prípade vypuknutia vojny. //„Pri obchode už stáli ľudia v dlhom rade a na druhej strane ulice vojaci so zbraňami. Bol to zvláštny pocit, ako vo filme,“ //vraví Zdenka. Pri spomienke na ten augustový deň nezabúda ani na hlásenie v rádiách:// „Sme s Vami – zostaňte s nami,“ a líčili priebeh obsadzovania v rozhlase upozorňujúc na rozvahu. V tom čase už však došlo v niektorých mestách vtedajšieho Československa k incidentom, ktoré viedli k smrti civilistov.
Nechýbali ani komické situácie.// „U nás v Hlohovci mali okupanti staré mapy, ktoré zjavne neovládali. Čelo maďarského vojska sa tak stretlo so svojím zadkom,“ //pousmial sa jej manžel.
Pán Štefan pôvodom z Janíkoviec sa v ten deň nachádzal s manželkou na Mostnej ulici. Ako pre náš portál uviedol, tanky obsadili celý súčasný Zoborský most. „Prišiel k nim jeden chlap z Hrnčiaroviec so slovami ´Načo ste sem došli? Hladní ste? Tu máte´ a ponúkal im svoju desiatu,“ //opisoval situáciu, ktorú videl na vlastné oči. Tiež vraví, že situácia mohla mať ďaleko väčšie následky, keď sa pri Lapáši postavili vojská do palpostu (palebná pozícia, pozn. red.). //„Vtedy ešte neexistovala bezdrôtová komunikácia, všetko bolo napojené drôtami a káblami. Tie im dedinčania prestrihávali, aby medzi sebou nemohli komunikovať,“ povedal Štefan.
Podľa pána Vojtecha sa však v meste pod Zoborom nič zvláštne nedialo. Nechýbali samozrejme postriekané nápisy obyvateľov k ich odchodu či rozdávanie letákov. //„Aj tak tu zostali ďalších 20 rokov, veľmi zle sa na tú dobu spomína. Je to však za nami a život ide ďalej,“ //uzatvára túto tému pán Vojtech.
Pred 43 rokmi obsadili české a slovenské mestá komunistické vojská. Reagovali tak na snahy zosnulého Alexandra Dubčeka o zavedenie „socializmu s ľudskom tvárou“. Okupáciou bola aj tá najmenšia nádej o demokratizačný proces zmarená.
Dokument
h
Foto: archív KpsN, TASR, Webnoviny a ÚPN Video: www.youtube.com
