Neodradí ich polícia, ani dolámané ruky
Skupinka mladých Moravčanov vo veku od 15 do 25 jazdí na bicykli „tak trochu inak“. Nemá takmer žiadne podmienky na tréning. Napriek tomu si dokážu nájsť cestičky ako z minima vyťažiť maximum. Svet na dvoch kolesách čitateľom priblíži Juraj Rakovský
Bikeri preferujú nezvyčajné spôsoby jazdenia či skákania na bicykloch. Vo všeobecnosti má tento šport viacero kategórií. Napríklad dirt by sa dal veľmi laicky definovať ako skákanie a jazdenie na kopcoch, **downhill ako jazda v lese či horskom teréne a free ride **ako voľná jazda.
Svojej neobvyklej záľube sa venujú asi 5 rokov.// „Od malička sme behali na bicykloch, ale doniesli to sem chalani z Bratislavy. Postavili menšie skoky. Tak sme začali,“ spomína Juraj. Spočiatku jazdili na obyčajných bicykloch. „Na dirtovanie je ideálny bicykel čo najmenší a najľahší. Nech tam nie sú žiadne zbytočnosti. Na zjazd do hory potrebuje človek už robustnejší, riadne plášte, brzdy, aby to vydržalo. Jazdí sa tam po kameňoch,“// prezrádza Lukáš. Momentálne zaúčajú najmladších. Majú už „vyjazdené“ chodníčky. O pár rokov pravdepodobne prekonajú svojich učiteľov. //„My sme nemali kde začínať. Jazdili sme po meste.“ //Mestská polícia ich často zastavovala. //„Vadilo im, že jazdíme po chodníkoch a ohrozujeme chodcov,“ //objasňuje Juro. Postupom času si už na bikerov zvykli.
Chlapci mali niečo ako tréningové centrum v Parku milicionárov. Predchádzala mu však dlhá a zložitá cesta.// „Na úrade sme boli skoro každý deň. Vybavovali a hľadali sme vhodné miesto,“ opisuje Juraj. Tam ich uistili, že pozemok v parku je k dispozícii, nikto ho nevlastní. Chlapci si všetko zaobstarali a vybudovali vlastnými rukami. „Jedného krásneho dňa prišiel nemenovaný pán a povedal, že to bude búrať. Takže sme sa potešili,“ //dodáva Juraj ironicky. Pritom od mesta mali papier, že daný pozemok je mestský. „To leto, čo sme trénovali v parku, bol najlepší, čo sa týka progresu,“ //smutne konštatuje Lukáš. //„Prišli bagre a zrazu tam nič nebolo.“
Nastal útlm. Bikeri momentálne nemajú kde trénovať. Opäť ostali odkázaní len na ulice. Situácia sa však zlepšuje. Teraz budujú nové tréningové stredisko v areáli klziska. Chlapcov podporuje aj primátor. Poskytol im hlinu a bager. „Je tam stále strašne veľa roboty. Bager by sme ešte potrebovali. Keby to robíme ručne lopatami, bolo by to nadlho. V prípade, že máme bager, sme schopní to dokončiť za týždeň,“ //hovorí Lukáš. Primátor im prisľúbil pomoc v najbližšom období. V hore sa dá síce jazdiť v zime aj v lete No v zimnom období sa preferujú špeciálne haly. V Moravciach o tom bikeri môžu len snívať. //„Pred dvomi rokmi sme boli v Čechách v jednej hale pojazdiť. Tam je to úplne na inej úrovni ako u nás. Podmienky na jazdenie sú skoro v každej dedine či meste,“ porovnáva situáciu so susedným Českom Juraj.
Čo sa týka súťaží, hodnotia sa hlavne triky. Najobtiažnejšie sú práve ich kombinácie. Chalanom nerobí problém počas skoku pustiť nohy či ruky z bicykla alebo otočiť sa o 360?. Každý extrémny šport si vyžiada zopár zranení. Bikeri majú bohaté skúsenosti.// „Obe ruky som mal zlomené. Našťastie, nie naraz,“ smeje sa Lukáš. V žiadnom prípade ho to však neodradilo. „Ja som mal akurát členok natiahnutý,“// pohodovo uzatvára tému zranení Juraj. Ostatní chalani mali problémy s ramenami, niektorí absolvovali aj operácie.
Autor: Adriana Blahová
