MFSR: Ozdravné opatrenia znížia priemernej domácnosti ročný príjem o 112 eur

Naplánované zmeny v spotrebných daniach a poplatkoch vrátane zvýšenia základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 20 % by mali podľa výpočtov Ministerstva financií (MF) SR znížiť priemerný disponibilný príjem domácností v priemere o 9,3 eur mes

Marián Strnádek

„Za celý rok by sa tak priemernej domácnosti mal znížiť disponibilný príjem o 111,6 eur,“ konštatuje v dnes zverejnenej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) rezortu financií. Tá podľa ministerstva ukázala, že dopady úsporných opatrení na obyvateľov sú oveľa nižšie ako tvrdenia odborov o tom, že štvorčlenná domácnosť príde ročne o 400 eur.

Zmeny sa podľa dopadovej štúdie najviac dotknú domácností s nadpriemerným príjmom. Tým sa disponibilný príjem zníži o 17,5 eura mesačne alebo 210 eur ročne. Štvorčlennej rodine s dvoma nezaopatrenými deťmi, kde obaja rodičia pracujú, by sa disponibilný príjem mal mesačne znížiť o 12,2 eura, čo je za rok 146,4 eura.

Dôchodcom žijúcim v spoločnej domácnosti by mal vplyv kombinácie zvýšenia DPH, spotrebných daní a poplatkov podľa odhadov rezortu financií znížiť disponibilný príjem o 7,4 eura na mesiac. Pokles príjmu dôchodcovi žijúcemu samému by mal predstavovať 4,3 eura mesačne.

Prepočet IFP je statický a nezahŕňa nárast príjmov. V budúcom roku pritom ministerstvo predpokladá nárast platov na úrovni 3,7 % v prostredí 3,7-% inflácie. „Inými slovami, cenové nárasty aj mimo záchranného balíčka, ako sú napr. energie a potraviny, by mali byť pokryté nárastom platov,“ zdôrazňujú analytici MF.

Celkový vplyv záchranného balíčka na infláciu odhaduje rezort financií na úrovni 1 percentuálneho bodu (p.b.). Výraznejší vplyv na infláciu tak bude mať nárast regulovaných cien (1,3 p.b.) a takmer rovnaký aj rast cien potravín (0,9 p.b.), obidva spôsobené rastom svetových cien komodít.

„Ministerstvo ani vláda nikdy netvrdili, že záchranný balíček bude úplne bez dosahov na obyvateľstvo. No zdôrazňujú, že vláda má snahu postupovať tak, aby sa ozdravovanie verejných financií čo najmenej dotklo citlivých sociálnych skupín,“ konštatoval v súvislosti s analýzou dopadov pripravovaných zmien hovorca ministra financií Martin Jaroš. Zároveň zdôraznil, že zdravé verejné financie sú nevyhnutným predpokladom na udržateľný rast ekonomiky, tvorbu nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne, čo označil za hlavný cieľ ozdravných opatrení.

vjo zdroj TASR

Tento článok nie je možné komentovať.