Len začnete čítať a na mnohých hneď doľahne nostalgia: 5 spôsobov, ako kedysi vedeli tráviť čas deti v Moravciach

Dnešná generácia detí vám, síce, bez problémov stiahne najnovšiu mobilnú aplikáciu, skákať gumu, či hrať na ulici vybíjanú, ju však, uvidíte ťažko. Hry, ktoré deťom za socializmu spríjemňovali voľné chvíle už dávno vyšli z módy, no tí skôr narodení na ne do dnes spomínajú s veľkou nostalgiou.

Kráľu, kráľu daj vojačka

Tak táto hra bola svojho času poriadne obľúbená u mnohých detí. Podľa nášho čitateľa Zlatomoravčana Tomáša sa hrávala často medzi prestávkami na školských dvoroch, no niekedy si ju menšie deti mohli zahrať aj v rámci telesnej, ak to samozrejme pán učiteľ povolil. Princíp hry tu je jednoduchý. Hráči rovnakého počtu vytvoria oproti sebe dva rady, v ktorých sa pevne chytia za ruky. Na čele jedného aj druhého radu je veliteľ. Prvý z veliteľov volá: „Kráľu, kráľu, daj vojačka.“ V tom sa určený hráč rozbehne oproti protiľahlému radu, ktorý sa usiluje pretrhnúť. Ak sa mu to podarí, berie so sebou do zajatia dvoch chlapcov, ktorých ruky pretrhol. Títo sa zaradia do jeho radu. Potom volá veliteľ druhého radu a hra pokračuje. Vyhráva ten rad, ktorému sa podarí „zajať“ všetkých vojakov druhej skupiny.

Guličky

Guličky boli v minulosti taktiež veľmi populárnou hrou. Vo vrecku nejedného chlapca, no i dievčaťa, často hrkotali rôznofarebné, sklenené či hlinené. Kto ich mal najviac, bol najväčší frajer ulice. Ako prezrádza náš čitateľ Juraj, najviac ho vždy zamrzelo, ak prišiel o sklenené kúsky. Hlinené ho až tak netrápili, tie si vedel vyrobiť aj sám. Okrem zimy sa hrávalo takmer celý rok. Bytovky, pred ktorými boli najviac dierok, boli znamením, že v nich žije najviac detí.

Slepá baba

Hra na slepú babu sa hrávala v každom kúte Slovenska, samozrejme i v Zlatých Moravciach. Dieťa, ktoré bolo „slepou babou“ malo obviazané oči a chytalo ďalších hráčov. Podľa Zlatomoravčanky Zuzany bolo viacero variant tejto hry. Ona mala však najradšej tlieskanú, keď deti tlieskali a slepá baba ich hľadala. Okrem toho bola napríklad aj verzia šteklená, kde sa deti snažili slepú babu poštekliť a ona ich pri tom chytala, šuškaná, kde jej šuškali do ucha, či dupaná, pri ktorej hráči dupali po zemi.

Céčka

Ďalšia z legendárnych hier. Pod blokmi na sídliskách kedysi nebolo dieťaťa, ktoré by nemalo a nehralo céčka. Hodiť zväzok hoci len troch céčok zopnutých k sebe presne k vopred dohodnutej čiare na chodníku vzbudzovalo obrovský záujem. Išlo o naozaj masovo rozšírenú zábavu. Náš čitateľ Tomáš priznáva, že bol cáčkami naozaj pobláznený. Raz vraj dokonca za pár céčok vymenil svoju desiatu. Aj keď céčka ešte určite niekde zoženiete, deti dnes dajú prednosť skôr elektronike.

Cukor, káva, limonáda…

Cukor, káva, limonáda, čaj, rum, bum! Táto hra už taktiež patrí ku klenotom zo školského dvora. Hrávala ju veľmi rada aj naša čitateľka Tereza. Podľa jej slov jej práve táto hra napadne ako prvá, ak si zaspomína na svoje detské časy. A ako sa to vlastne hralo? Deti sa postavili do radu vedľa seba. Jeden z nich bol takzvaný „vyvolávač“, ktorý stál vpredu, aspoň desať metrov od zvyšku detí. Stále otočený chrbtom hovoril nahlas: Cukor, káva, limonáda, čaj, rum, bum! Ostatní hráči sa zatiaľ museli snažiť prebehnúť čo najbližšie k nemu. Po slovku „bum“ sa však vyvolávač vždy otočil a koho načapal hýbať sa, šiel na začiatok. Celé sa to opakovalo, až kým sa niektoré z detí nedotkne vyvolávača a tým ide na jeho miesto a hra sa začína odznova.

Môže vás zaujímať:

Zaspomínajte si vďaka jedinečným záberom: Takto to v Moravciach vyzeralo v 80-tych rokoch minulého storočia

Železný obchod či sámoška na rohu… Legendárne obchody zo socíku, ktoré sme navštevovali v Moravciach

Aj takéto boli Vianoce v Moravciach počas socializmu: Dedo Mráz v obrovskej rakete!