Architektonická rarita nášho mesta
Neveľa z nás vie, že kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý Zlatomoravčania poznajú pod ľudovým názvom „Dolný kostol“, je spolu s priľahlým kláštorom niečím výnimočný.
Kráčať Hviezdoslavovou ulicou znamená prejsť aj popri tzv. Dolnom kostole. Ten, kto nepozná jeho dejiny, si s najväčšou pravdepodobnosťou pomyslí, že ide o nejaký novší chrám bez väčšej hodnoty. Opak je však pravdou. Hoci stojí mimo centra mesta, vsadený doprostred sídliska, nejedná sa o žiadny „bezcenný“ socialistický realizmus.
Kostol a kláštor rádu Bratov Tešiteľov Srdca Ježišovho je zaujímavý práve dobou svojho vzniku. Rád prišiel do mesta ešte v roku 1943, no vlastný kostol a kláštor si zrejme mohli postaviť až keď prehrmela vojna. Výstavba prebehla v rokoch 1946 – 1948 a autorom tejto stavby nebol snáď nik iný, ako náš zlatomoravský architekt A. Bocian, ktorý sa podpísal pod viacero stavieb v meste.
Nasledujúca totalitná epocha výstavbu chrámov takmer úplne zastavila. V kratučkom období od konca vojny do prevzatia moci komunistami sa v rámci Slovenska stihlo postaviť len veľmi málo kostolov a kláštorov. Kláštor Bratov Tešiteľov spolu s kostolom patria k nim. Sú súčasťou skromnej skupiny niekoľkých kresťanských stavieb, ktorá predstavuje ich povojnový architektonický vývoj na Slovensku. Podobným chrámom z tohto obdobia je napríklad evanjelický kostol v obci Nesvady, v okrese Komárno, navrhnutý v roku 1947 významným slovenským architektom Emilom Bellušom.
K najkrajším architektonickým prvkom patrí netradičný železobetónový strop vytvárajúci štvorcový raster, hlavný a bočné oltáre z ozdobného farebného kameňa a rovnako kamenné obklady, ktoré v sebe ukrývajú aj vykurovací systém. Za zmienku nepochybne stoja aj krásne sklené výplne okien, ktoré sú ukážkou dobového grafického umenia.
Totalite sa mnísi neubránili a po skonfiškovaní kláštora v ňom bolo umiestnené detské oddelenie nemocnice. Kostol však pre veriacich fungoval ďalej. Kláštor bol Kongregácii bratov Tešiteľov z Getsemani vrátený až po reštitúcii v roku 2001.
Ak pôjde najbližšie niekto z nás okolo, nech sa na kostol skúsi pozrieť novým pohľadom. Otvorme si oči a pozrime, aké dvere otvárame, pod akým stropom sedíme a k akému oltáru upierame zrak. Venujme pohľad oknám, cez ktoré zalieva priestor svetlo. Možno objavíme niečo nové, čo sme si nevšímali celé roky.
