Kristína Striešková Kultúra

14 rokov života v Zlatých Moravciach

Remeselník dobrého slova, Janko Kráľ, prežil posledných 14 rokov života v Zlatých Moravciach. V tom období už však strácal kontakt so slovenským národným životom, a preto dlho ostal v zabudnutí. Nezachovala sa ani jeho fotografia, ba otázny je aj jeh

Posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát a tu aj zomrel na týfus. [color=#0000ff]Pri príležitosti 150. výročia príchodu popredného slovenského básnika Janka Kráľa do Zlatých Moraviec, sa 28. februára v obradnej sieni Mestského strediska kultúry a športu uskutočnila slávnostná akadémia. [/color] Zástupcovia spisovateľskej obce, mesta a široká verejnosť si na podujatí pripomenuli Kráľov bohatý život a dielo, ktoré tvorí zlatý fond slovenskej literatúry. Spomienkové popoludnie otvorila Základná umelecká škola, vystúpenia jej speváckych umelkýň Zuzany Molnárovej, Soni Meňhertovej a Ľubici Lastovicovej sú neodmysliteľnou súčasťou najmä nášho hudobného života. Obohatenie programu prišlo aj pásmom poézie z tvorby tohto revolučného básnika v podaní Petra Kereša, riaditeľa MSKŠ. Programom sprevádzala Tatiana Kováčová. Pozvanie organizátora prijali aj Jozef Leikert (spisovateľ aj autor literatúry faktu), Miroslav Pius (básnik, prozaik, esejista, publicista) a Rastislav Reháček, autor publikácie o živote Janka Kráľa v našom meste.

Život a dielo básnika priblížili na slávnostnej akadémii Marián Tomajko a Jozef Leikert. Kráľ si vyslúžil prívlastok – remeselník dobrého slova. //„Bol fakľou, ktorá zažína svetlo pre národné uvedomenie v tej ťažkej dobe pre slovenský národ. Zomrel ako Mozart, pochovali ho tiež do spoločného hrobu. Po čase sa na jeho hrob zabudlo. Preto bolo toľko starostí pri prenášaní jeho pozostatkov na Národný cintorín do Martina. Či už preniesli Kráľove pozostatky, nie je určito doložené. Jedno je však isté, že jeho prah je pomiešaný s našou zemou, pod košatými lipami a smrekmi, ktoré mal tak rád. Aj touto spomienkou skromne splácame dlh tomuto básnikovi pri príležitosti 150. výročia príchodu do nášho mesta.“ // Zaznelo z úst Tomajka. Vzápätí dodal, že dnešná spomienka na Janka Kráľa vzišla z podnetu Ľudovíta Chládeka, mestského poslanca.

Jozef Leikert, rodák zo Zlatých Moraviec žijúci v Bratislave: „Janko Kráľ zanechal básne, v ktorých sa zbavil vnútorného nepokoja. Najskôr písal po česky, potom po slovensky, hoci bol jazykovo veľmi zdatný. Janko Kráľ, štúrovský básnik, vytvoril osobitný typ slovenskej romantickej poézie. Pochopil ju ako prostriedok revolučných premien spoločnosti a je pre ňu príznačná nespokojnosť, buričstvo, túžba po slobode a po spravodlivejšom spoločenskom poriadku. Za života mu nevyšla žiadna poetická zbierka, po jeho smrti sa zaradil do svetového rebríčka.“ V závere prednášky zaznela básnická prvotina na Janka Kráľa v podaní samotného autora Jozefa Leikerta.

Zo života Kráľa O živote Janka Kráľa sa zachovalo málo biografických údajov. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Po štúdiách v Kežmarku a v Levoči prichádza v r. 1842 do Bratislavy na lýceum, kde sa dostal do kruhu Štúrovej mládeže. Tu napísal prvé básne v slovenčine, ktoré uverejnil v 2. ročníku almanachu Nitra. Cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky rodného Liptova. Bol medzi tými, čo po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu profesora demonštratívne opustili Bratislavu. Jeho reakciou na túto udalosť bola báseň Duma bratislavská. Žiali nad tým, že málo je tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu.

Kráľ sa svojimi radikálnymi názormi cítil osamotený. Dôkazom toho je báseň Orol, kde sa vyznáva, že „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevoli“. Zapojil sa spolu s priateľom Jánom Rotaridesom do marcových revolučných udalostí v roku 1848. V Honte burcoval ľud proti panštine, zvestujúc im sociálnu a národnú slobodu. Za buričstvo si vyslúžil desaťmesačný trest v Šahách a Pešti. Na jar r. 1849 odišiel do Liptovského Mikuláša, kde organizoval dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarnú pieseň, jednu z najkrajších básní o slobode. J. Kráľ spojením osobného zážitku s osudom národa a ľudstva položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky. Súčasne s lyrickými básňami písal aj balady, vystihujúce pocity mladých ľudí, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priniesť aj tie najväčšie obete. Zdrojom jeho baladiky boli nielen Kollárove Národnie spievanky, ale najmä vlastná zberateľská činnosť. Od 22. februára 1862 trvale pôsobil v Zlatých Moravciach ako prísediaci súdu Tekovskej stolice. V Zlatých Moravciach býval postupne na troch miestach. Najskôr na Župnej ulici č. 18, potom Keglevichovej ulici č. 7 (teraz Robotnícka ulica) a nakoniec na Ulici Zeleného stromu č. 5 (teraz Ul. Janka Kráľa), kde zomrel 23. mája 1876. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 bol zo štátnych služieb prepustený. V našom meste žil s manželkou Máriou Polexínou, rod. Modrányiovou, a štyrmi deťmi. Počas života sa Kráľovi nedostávalo úcty, zlatomoravské panstvo v ňom videlo skôr nebezpečného pansláva.

Pamätníky //Zlaté Moravce – monografia: //V roku 1927 odhalili pamätnú tabuľu na dome, kde býval najdlhšie. Na mestskom cintoríne bol viackrát urobený prieskum hrobu Janka Kráľa. Prvýkrát v roku 1928 sa pokúsila preskúmať hrob komisia vedená prof. Jindřichom Matiegkom z Prahy, druhýkrát komisia vedená univerzitným profesorom Vojtechom Budinským – Kričkom v roku 1940, a tretíkrát v roku 1963 sa datuje ďalší pokus preniesť telesné pozostatky Janka Kráľa do Martina.

Prvý pamätník bol Jankovi Kráľovi odhalený z iniciatívy Mestského múzea v parčíku za Mestským kultúrnym strediskom v roku 1959. O tri roky neskôr 9. decembra 1962 bol na tomto mieste odhalený nový dôstojný pamätník od akad. sochára Jána Kulicha. Pri spomienke 90. výročia úmrtia básnika v máji 1966 odhalili na cintoríne travertínový náhrobník. Dňa 21. mája 1972 udelilo ministerstvo školstva miestnemu gymnáziu čestný názov Gymnázium Janka Kráľa. V ten istý deň bola otvorená Pamätná izba Janka Kráľa v budove, kde básnik najdlhšie býval (Ul. Janka Kráľa č. 35). Dnes je Pamätná izba umiestnená v mestskom múzeu, ktoré patrí pod Ponitrianske múzeum Nitra. Posledným prejavom úcty Jankovi Kráľovi bolo odhalenie pamätnej tabule na dome v Ulici Janka Kráľa 31. mája 1996. Svoj strastiplný život ukončil takmer zabudnutý roku 1876 v Zlatých Moravciach. Tu bol aj pochovaný.

Organizátori akadémie: Mesto Zlaté Moravce, Mestské stredisko kultúry a športu, Záhradnícke služby, Spolok pre záchranu kultúrneho a prírodného dedičstva našich predkov, Základná umelecká škola.

Anna Mondočková

Akademia_Janko_Kral
17
Galéria

Tento článok nie je možné komentovať.

Rýchle správy

Najčítanejšie