Zápis z Topoľčianok: Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva sa rozrástol
Do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísali ďalších 5 prvkov. Medzi nimi sa nachádza aj zápis z Topoľčianok.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj drotárstvo, fujara trombita, modranská majolika, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní a chov plemena koní lipican v Topoľčiankach. Zápis nových prvkov do zoznamu ministerstvom kultúry vyhlásili počas pondelkového slávnostného podujatia, ktoré sa uskutočnilo v Divadle SĽUKu v Bratislave. Zorganizovalo ho Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
Návrh prišiel z Topoľčianok
Počas slávnostného podujatia si predkladatelia prevzali z rúk ministra kultúry Mareka Maďariča doklad o zápise. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bolo dosiaľ 13 prvkov. V Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku figurovala Škola remesiel ÚĽUV. Výzvu na predkladanie nominácií vyhlasuje ministerstvo kultúry spravidla každý rok. O zápise rozhoduje odborná komisia.
Drotárstvo navrhol na zápis ÚĽUV, fujaru trombitu členovia Folklórnej skupiny Javorník z obce Lúky, modranskú majoliku nominovalo občianske združenie Slovenská ľudová majolika a Bratislavský samosprávny kraj, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní mestá Detva a Hriňová v spolupráci s Národopisnou spoločnosťou Slovenska a chov plemena koní lipican Národný žrebčín Topoľčianky.
Prezentácia v krátkom filme
Jednotlivé prvky videli hostia vo videoprezentáciách počas slávnostného odovzdávania certifikátov, ale i naživo po skončení programu. Zblízka si prezreli drotárske techniky a výrobky majstrov Jána Zollera z Leopoldova a Oľgy Obertovej z Bratislavy. Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník, ktorí svojimi pastierskymi signálmi začali slávnostný program na javisku, pripravili ukážku výroby pastierskej trúby.
Výrobu keramiky prišla prezentovať Mária Pavlovičová, ktorá v spolupráci so Slovenskou ľudovou majolikou pripravila ukážku celého výrobného procesu od prvého výpalu až po hotový produkt. Chov plemena koní lipican priblížil v krátkom filme Národný žrebčín z Topoľčianok.
Tradíciu výroby drevených vyrezávaných krížov reprezentovali výrobcovia z Detvy – Jozef Krnáč, ktorý so sebou doniesol jeden zo svojich rozpracovaných krížov a Milan Malček, výrobca miniatúr drevených vyrezávaných krížov. Z obce Hriňová prišiel Jozef Ďurica, ktorý ukázal hotový náhrobný drevený kríž, ktorý vyrobil ešte jeho otec.
Foto: ilustračné