Záhada hrobu Janka Kráľa: Miesto posledného odpočinku slávneho básnika sprevádzajú dohady

Pietnou spomienkou a položením vencov na hrob Janka Kráľa si obyvatelia Zlatých Moraviec pripomenú 23. mája národného buditeľa a jedného z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. Spomienková slávnosť sa uskutoční pri príležitosti 140. výročia od úmrtia Janka Kráľa.

Janko Kráľ zomrel 23. mája 1876, oficiálnou príčinou smrti bol podľa zápisu v matrike veľkoslažanskej evanjelickej cirkvi brušný týfus.

Janko Kráľ v Zlatých Moravciach

Básnik – búrlivák, predstaviteľ slovenského romantizmu, žil v Zlatých Moravciach od roku 1862, kedy sa stal prísediacim súdu Tekovskej župy. O päť rokov neskôr ho zo štátnej služby prepustili, v meste však zostal žiť a pôsobil ako výpomocný prísažný pravotár a pisár. Postupne býval na troch miestach, posledné miesto jeho pobytu, Ulica Zeleného stromu, je dnes premenovaná na Ulicu J. Kráľa.

Zlatomoravčania prejavili Jankovi Kráľovi úctu aj odhalením pamätnej tabule na jeho dome v roku 1966, premenovaním bývalého gymnázia na súčasné Gymnázium Janka Kráľa i inštaláciou Pamätnej izby Janka Kráľa v Ponitrianskom múzeu – pobočke Zlaté Moravce. Po básnikovi je pomenovaný aj Park Janka Kráľa s jeho bustou a pomníkom postaveným v roku 1962. Jeho autorom je akademický sochár Ján Kulich.

Miesto posledného odpočinku

Miesto posledného odpočinku básnika sprevádzajú dohady. Pochovaný bol 25. mája, jeho hrob však nebol riadne označený. Nachádzal sa na ňom len kríž z topoľového dreva, na ktorý vyryl dlátom otec Kráľovho zaťa básnikovo meno.

Pre nedostatočné označenie hrobu, na ktorý po vysťahovaní Kráľovej rodiny zo Zlatých Moraviec po desaťročia nik nechodil, nemožno dnes s určitosťou zistiť, kde ho pochovali. Jeho hrob údajne leží vedľa hrobu pravotára Missuru, ktorý skonal tesne pred Kráľom. Jeho hrob bol označený kamenným pomníkom a vedľa neho od roku 1996 stojí mramorový pomník na básnikovu pamiatku.

Pozostatky preniesli

V auguste 1925 prekopala komisia pod vedením pražského antropológa Jindřicha Matiegku zem okolo Missurovho hrobu. Nenašla však nič, čo by pripomínalo truhlu a kosti. Nová iniciatíva hľadať hrob Janka Kráľa prišla o 15 rokov neskôr od nového matičného tajomníka Stanislava Mečiara. Opäť sa kopalo – tentoraz podľa poradia zapísaných v matrike úmrtia. V roku 1940 vykopali pozostatky kostry s ružencom v rukách, Kráľ však bol evanjelik a mal aj evanjelický pohreb. Mečiar vysvetlil ruženec v rukách evanjelika tým, že mu ho dala v poslednej chvíli Kráľova slúžka, katolíčka. Odporcovia tejto teórie tvrdili, že Kráľovci žili pred básnikovou smrťou v biednych podmienkach, takže si slúžku nemohli dovoliť.

V novembri 1940, za prvej Slovenskej republiky, uložil sprievod Hlinkovej gardy vykopané pozostatky do novej kovovej rakvy a ako Kráľovu kostru ju previezli zo Zlatých Moraviec do Martina na Národný cintorín. Na čelnom mieste ho znova pochovali a na hrob dali skromný kamenný pomníček s označením: Janko Kráľ. Keďže nález a prevoz Kráľových pozostatkov nepôsobil presvedčivo a ľudia ho chápali s politickým podtextom antičeskoslovenskej akcie, na zlatomoravskom cintoríne 23. mája 1966 pri príležitosti 90. výročia úmrtia básnika odhalili na jeho počesť mramorový pomník s textom „na týchto miestach bol pochovaný Janko Kráľ, 1822 – 1876, slovenský revolučný básnik“.

Na fotke: socha Janka Kráľa