V stredu sú Hromnice

V katolíckych kostoloch sa v tento deň koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Keďže v katolíckej cirkvi je 2. február aj Dňom zasväteného života, konajú sa v tento sviatok stretnutia biskupov s rehoľníkmi, ktorí zasvätili svoj život Bohu a službe ľuďom v rôznych oblastiach.
V gréckokatolíckej cirkvi sa Hromnice nazývajú Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Súčasťou obradov v kostoloch je takisto požehnávanie sviec.
Aj evanjelici si 2. februára pripomínajú Predstavenie Pána, keď Jozef a Mária prišli do jeruzalemského chrámu, aby predstavili Ježiša. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa na Hromnice konajú služby Božie.
Sviatok Obetovania Pána bol v Jeruzaleme známy už v 4. storočí a od 10. storočia sa týmto mariánskym sviatkom končilo obdobie Vianoc. Pôvod tohto sviatku súvisí so zákonom Izraelitov, podľa ktorého žena na 40. deň po narodení syna (alebo na 70. deň po narodení dcéry) bola povinná ísť do chrámu a podrobiť sa očisťovacej pobožnosti. Tento sviatok sa preto nazýva aj sviatkom Očisťovania Panny Márie. Liturgia svetla, ktorého symbolom sú sviece, sa vzťahuje na Krista – svetlo sveta. Slávnosť požehnávania sviec na Hromnice má dávnu tradíciu. Ľudia zapaľovali požehnané sviece a modlili sa pri nich v ťažkých situáciách, pri prírodných katastrofách, krupobití a hromobití, od čoho pochádza názov Hromnice. Býva tiež zvykom zapaľovať hromničnú sviecu pri umierajúcich, aby v pokoji prešli do večnosti. Používanie požehnanej sviečky pri modlitbe je pre veriacich symbolom prítomnosti Ježiša Krista.

TASR