Zlaté Moravce sa vrátili v čase: Takto kedysi prebiehali dedinské páračky...

Kedysi neodmysliteľná súčasť jesenných a zimných večerov na dedine bolo aj páranie peria. Dedinské dievky si pripravovali perie na vankúše a periny do svadobnej výbavy. Tradíciu páračiek oživila Anna Michalkoc – Kudrejová spolu s členkami občianskeho združenia Prílepčianka v spolupráci s Vierou Tomovou a Kornéliou Némešovou, odbornými pracovníčkami pobočky Ponitrianskeho mú­zea.

Voľakedy sa pri páraní peria schádzali dievky z dediny. Perie si pripravovali na vankúše a periny do svadobnej výbavy. „Dnes je už situácia úplne iná. Už dávno nepárame, už nie je taká príležitosť,“ hovorí Anna Michalkoc – Kudrejová, predsedníčka združenia z mestskej časti Prílepy. „Mnohé gazdinky majú problém aj pozháňať perie. V obci sa už väčšinou husi a kačice nechovajú. Toto perie je z mojich súkromných zásob,“ vysvetľuje.

Mastný chlieb, huspenina a pálené

V pobočke Ponitrianskeho múzeu, kde sa páračky konali, vládla veselá nálada a spev. „To sú tie tradičné pochúťky – mastný chlieb s cibuľou, huspenina, šišky, nesmelo chýbať domáce pálené,“ vysvetľuje Kudrejová. „V neskorších časoch pribudlo varené víno a rôzne likéry,“ dodáva Mária Valkovičová, ktorá nechýba ani na jednom z takýchto kultúrnych podujatí. Sprevádza ju Ingrid Muhlbach, Nemka žijúca v našom meste.

„Väčšinou to bolo tak, že sa to striedalo. Keď sa opáralo, išlo sa do druhého domu. Popri práci sme spievali a kadečo sa rozprávalo Aspoň ja si to tak pamätám,“ dodáva Helena Tomajková.

Páralo sa až do noci

Páralo sa husacie perie domácej gazdinej. Doprostred kuchyne sa dal veľký stôl, okolo neho lavice, na ne si posadali ženy. Na stôl sa vysypalo perie a každá si z neho brala a párala ho. Napárané perie gazdiná opatrne vkladala do vankúša. „Keď sa opáralo, všetko sme spratali a pohostili sme sa,“ spomína oldomáš Valkovičová. Na páračkách sa ľudia zvykli zdržať aj do desiatej hodiny v noci.