Skončila som v zubrej obore

Zdenka Marková sa dostala k zubrom úplne nečakane. „Manžel bol horár, tu sme bývali a tak sa vraj budeš starať o zubre,“ spomína na začiatky pani Zdenka. „Aj som plakala, bála som sa tých zvierat, nepoznala som ich, nevedela som čo mám robiť…“ Čas plynul a pani Zdenka získala dlhoročnú prax, neoceniteľné skúsenosti a pocit celoživotného puta lásky k týmto očarujúcim zvieratám.

Dnes tvrdí, že skončila. Podľa nových zákonov je potrebné, v prípade práce vykonávanej na živnosť, aby prebehlo výberové konanie. Podľa pani Zdenky zvíťazil iný zo šiestich záujemcov o chovateľstvo, ktorý ponúkol radikálne nižšiu cenu za svoje chovateľské služby. Hovorca štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Vlastimil Rezek pre nás potvrdil, že jej „platnosť zmluvy skončila 31. 12. 2011. Od 1. 1. 2012 vykonáva pani Marková tieto práce dočasne na základe objednávky odštepného závodu. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a zmenou Zákona č. 25/ 2006 Z. z. o verejnom obstarávaní sa LESY SR, š.p. B. Bystrica od 15. 06. 2011 stal verejným obstarávateľom. Vzhľadom k tomu bol OZ Topoľčianky povinný vykonať verejné obstarávanie pre zákazku Chov zubra hrivnatého – chovateľ a starostlivosť o zvernicu a okolie. Voči práci pani Zdenky Markovej OZ Topoľčianky nemal výhrady. Túto prácu vykonávala dlhé roky, za čo jej patrí zo strany OZ Topoľčianky uznanie a poďakovanie.“ Zároveň však Rezek hovorí o neukončenom, stále prebiehajúcom výberovom konaní.

Pani Zdenka však už výhercu údajne pozná. „Prebehlo výberové konanie, na základe ktorého ja nie som tá, čo to bude robiť. Za tak nízku cenu, aká vyhrala, tu pre mňa nie je možné pracovať… Mne je jasné, že za tú cenu, ktorá bola ponúknutá, ten výkon práce, ktorý tu je nutné urobiť, sa urobiť nedá… Ja som dala cenu, ktorá sa približuje výdavkom a práci… ale ani s časti nie je plne zaplatená. Určite nie je nadnesená.“ vysvetlila pre našu redakciu pani Zdenka.

„Učila som sa to robiť 10 rokov, kým som sa to naučila aspoň trochu,“ spomína ďalej na to, ako nadobudla svoje skúsenosti, ktoré sa nedajú na Slovensku nikde naučiť, len praxou v zubrej obore. „Veľa ľudí si myslí, že nasypete žrať a je to. Vykydáte hnoj a tiež je to. Ale to nie je o tom.“ K práci podľa jej slov patrí aj náročná manipulácia so zvieratami, ktorá sa nedá naučiť len tak. //„S tými zvieratami sa pracuje, sústavne sa posúvajú do iných chovov, rieši sa zdravotný stav a mnoho iných vecí. Musíte vedieť čo robíte a ako to treba robiť… poznám každý sval, každú kosť toho zvieraťa, viem, akú majú povahu. Chodila som na konferencie do Poľska a čítala knihy, ktoré sú len v cudzích jazykoch…“ //

„Potom je tu práca s ľuďmi. Môžete vybrať vstupné a kašľať na nich, ale môžete vybrať vstupné a venovať sa im… S úsmevom na perách musíte odpovedať na ich všetečné otázky,“ pokračuje o zubrej zvernici pani Zdenka. Nezabudla pripomenúť aj nesmierne dôležitú bezpečnosť zvierat a bezpečnosť ľudí pri kontakte s nimi, ktorú musela zabezpečovať. Sama by mohla rozprávať desiatky príhod, pri ktorých musela riskovať život. Napríklad pri odchyte zvieraťa, ktoré utieklo, či pri záchrane odvrhovaného mláďaťa, na ktoré útočilo agresívne zubrie stádo. Donedávna jej odmietali veriť aj samotní kolegovia to, že statnejší zubor dokáže ohradu bez problémov preskočiť. Na poslednej návšteve sa o tom údajne mohli na vlastné oči presvedčiť.

„Len ma mrzí, že po tých rokoch praxe, aj keď si to možno u lesov tak neberú, som proste jediný chovateľ zubrov na Slovensku. Posunulo sa to do takého štádia, že nakŕmiť môže hoc kto a na základe toho sa urobilo výberové konanie… Je to samozrejme bagatelizovanie tejto práce. To je nesporné,“ vyhlásila pani Zdenka. Náš nemenovaný zdroj, zamestnaný v štátnom podniku Lesy SR, v súvislosti s výberovým konaním prezradil, že „teraz boli voľby, tak závisí to aj od toho, kto bude pri koryte. Ak (pani Marková – pozn. red.) //skončí, bude to dobré chrapúnstvo, lebo nikto nemá také skúsenosti ako ona.“ //

Pani Zdenka je pri zubroch od roku 1988. Oficiálne je chovateľkou od roku 1993. Dnes však napriek veľkým skúsenostiam nemá kam ísť pracovať v rámci celej Slovenskej republiky. Okrem toho, že považuje svoj odchod zrejme za priskorý, sa pre nízku ponúkanú cenu údajného výhercu a jeho chýbajúce skúsenosti bojí o zvieratá. „Tie zvieratá, veď, to je môj život. 25 rokov je štvrťstoročie… Vedela som, že budem raz vymenená. To je prirodzené, to je normálne, ale s tým, že niekoho zaučím a nebudem sa báť, čo bude…“ dodala na záver. Hovorca Lesov Slovenskej republiky Rezek však ubezpečuje, že „starostlivosť o chov zubrov bude zabezpečená i naďalej na zodpovedajúcej úrovni a víťaz verejného obstarávania bude zmluvne zaviazaný na dodaní služieb v požadovanej kvalite.“