ROZHOVOR so zlatomoraveckou učiteľkou Zuzanou Madolovou: Učiteľ musí byť aj dobrým hercom

Čo vás priviedlo ku štúdiu pedagogiky?

Kontakt s ľuďmi a následná spätná väzba je úžasná vec. Najmä keď je pozitívna. Asi som sa nejako v tejto práci našla a tak som tu aj ostala.

Takže keby ste sa mali dnes rozhodnúť a vybrať si svoju prácu, opäť by to vyhralo učiteľstvo?

Určite áno, hoci to nie je ľahká práca, stále mi dáva zmysel, a to je pre mňa podstatné.

Ako si spomínate na svoje učiteľské začiatky?

Zo začiatku bola určite aj tréma, žiaci boli zvedaví, občas ma zaskočili nejakou otázkou. Bolo to veľmi pekné obdobie plné entuziazmu.

Našli sa aj nejaké chvíle, keď ste to chceli celé zabaliť a nájsť si inú prácu?

Malé pokušenia občas boli, ale ako prišli, tak aj rýchlo odišli.

Ste teda na danej škole, kde pôsobíte aj spokojná?

Áno, som veľmi spokojná, ako s vedením školy, s pracovným kolektívom, tak aj s pracovným prostredím, ktoré sa neustále vylepšuje a modernizuje. Ešte mať tak šikovných študentov dychtiacich po vedomostiach, to by mi už naozaj nič nechýbalo.

Uberá vám učiteľstvo veľa z vášho voľného času? Častokrát pracujete ešte aj doma?

Vedela som, že toto povolanie nekončí zazvonením školského zvončeka po vyučovaní, preto to beriem ako nevyhnutnú súčasť mojej práce. Myšlienky na školu, prípravy, opravy písomiek a iné školské povinnosti sa už dávno stali jednou z hlavných náplní môjho voľného času popri mojej rodine.

Čo vás vie najviac nahnevať v rámci vyučovacej hodiny? Veľakrát na hodine zvyšujete hlas?

Nepoužila by som slovo nahnevať, ale skôr mi je ľúto tých žiakov, ktorí nedokážu nájsť v sebe silu popracovať na sebe a svojej budúcnosti. Niektorí čakajú, že učiteľ ich bude stále do všetkého nútiť a kričať na nich, aby niečo urobili, možno sú tak zvyknutí z domu. Ale škola nie je o tom. Možno raz niekto vymyslí tie „lieviky“, ktorými im to budeme nalievať do hlavy a bude to „bezbolestné“. Ale potom by to bola zase nuda, takže radšej budem občas „nahnevaná“.

Počúvajú vás vaši študenti? Ako si získavate ich pozornosť?

Každý deň je iný. Niekedy to ide ako po masle (keď to možno aj najmenej čakám) a inokedy aj napriek mojim „skvelým prípravám“ sú akýsi zamrznutí. Pozornosť si získavam rôznymi metódami a formami výučby, učiteľ musí byť aj dobrým hercom, aby neuspal svoje publikum.

Učíte už dlhé roky, sú podľa vás dnešní študenti oproti minulosti v niečom iní?

Myslím si, že súčasní študenti sú v mnohých veciach samostatnejší, majú zručnosti a prehľad, ktorý nás niekedy prekvapí. Len je smutné, že rodičia v dnešnej dobe nemajú na svoje deti viacej času. Žiaci nie sú zvyknutí rozprávať sa, ani niekedy riešiť problémy. Nie sú vedení k tomu, aby sa venovali zmysluplným aktivitám a aby si rozvíjali svoj talent. Ale musím uznať, že naša škola sa môže pochváliť aj šikovnými študentmi, ktorí sa zapájajú do rôznych projektov a súťaží, kde dosahujú krásne úspechy aj na medzinárodnej úrovni.

Aký máte pohľad na súčasný stav školstva na Slovensku?

Stav školstva na Slovensku zodpovedá celkovej situácii našej celej spoločnosti. Snažím sa to vnímať radšej z tej pozitívnej stránky a tešiť sa z každej dobrej veci, ktorú naša vláda schváli a posunie školstvo aspoň o malý kúsok dopredu. V tomto školskom roku sme nabehli ako jedna z prvých škôl na Slovensku na duálne vzdelávanie, čo znamená, že naši žiaci absolvujú prax priamo vo firmách, kde môžu nájsť svoje uplatnenie i po skončení školy. V tomto smere vidím zmysel pre nich aj pre našu školu.

Čo považujete za najkrajšiu vec na práci učiteľa?

Je veľmi pekné a milé dozvedieť sa, že bývalým študentom sa v živote darí, že k ich úspechu sme prispeli aj my učitelia. Učiteľstvo je tvorivé zamestnanie, v ktorom sa človek môže realizovať. Teší ma práca s ľuďmi, baví ma to, že každý deň je iný a po celoročnej práci sa teším na prázdniny.