Ožijú staré tradície: Pri Moravciach sa stretnú gajdoši zo všetkých kútov Slovenska

V poradí 31. ročník Gajdošských fašiangov sa bude konať dňoch 8.až 11. februára 2018. I tento rok sa bude toto podujatie konať až v troch obciach – Malá Lehota, Veľká Lehota, Jedľové Kostoľany.

Tešiť sa môžeme na fašiangové pochôdzky, zabíjačkové špeciality, tvorivé dielne, koncerty i fašiangovú veselicu. Chýbať nebude ani tradičný slávnostný ceremoniál – prijímanie do Cechu slovenských gajdošov. Podujatie bude už tradične za účastni gajdošov z celého Slovenska i zahraničia.

Gajdošstvom preslávené

Laznícke štále okolo Malej a Veľkej Lehoty i blízkych Jedľových Kostolian boli v minulosti tradíciou slovenského gajdošstva preslávené. Gajdy tam vyrábali od nepamäti mnohí obyvatelia a ich výroba i muzicírovanie sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Podľa Milana Povodu, ktorý spracoval dejiny Jedľových Kostolian, bol najstarším gajdošom, ktorý zostal v pamäti ľudu, „starý Modošský“.

Žil pred rokom 1850. Známym bol aj gajdoš Halabrín, ktorý sa priatelil s básnikom Jankom Kráľom počas jeho života v Zlatých Moravciach v rokoch 1862 až 1876. Hrávali spolu pri častých návštevách básnika v Jedľových Kostoľanoch. Halabrín gajdoval, Janko Kráľ hral na drumble. Po Jozefovi Barancovi, prezývanom Tutuliak, je dokonca pomenovaný typ gájd z kostolianskeho regiónu.

Gajdošské fašiangy oslovili i mladých

Postupne však remeslo i tradície zanikali. O ich udržanie sa vo veľkej miere pričinil rod Garajovcov z Veľkej Lehoty, ktorý je gajdovaním známy na Slovensku i v zahraničí. Vďaka Gajdošským fašiangom sa podarilo osloviť aj mladšiu generáciu a dostať gajdošstvo do povedomia ľudí.

V súčasnosti má Cech slovenských gajdošov približne 60 učňov, tovarišov a majstrov. Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým inštrumentalistom. Pre hudobnú zložitosť a náročnosť hry na gajdy sa práve gajdoši považujú za najlepších muzikantov.

Foto: ilustračné