Majster SR v lezectve: K víťazstvu ma doviedol brat
Športové lezectvo má v Zlatých Moravciach pomerne širokú základňu priaznivcov. Stena v bývalej synagóge je miestom, kde trénujú aj najlepší slovenskí lezci. V tichosti a skromne na sebe tvrdo pracujú.
Už viackrát sa potvrdilo, že v Zlatých Moravciach je mnoho športových talentov. Vysporiadajú sa aj s nie úplne ideálnymi podmienkami a presadia sa v tvrdej konkurencii. Športové lezectvo je menšinový šport. Preto ani veľa Moravčanov netuší, aké úspechy naši lezci dosiahli. [color=#ff0000] [size=14]Kedysi najlepšia stena na Slovensku[/size][/color] Židovská obec darovala vtedajšiu synagógu lezcom. V súčasnosti je jedným z dvoch miest, kde môžu trénovať. V sokolovni, ako sa ľudovo bývalá synagóga nazýva, je desaťmetrová stena a na SOŠ technickej je bouldrová stena. Stena v sokolovni bola prvou vyššou na Slovensku a tým, že tu bola aj bouldrová stena, kedysi aj najlepšou v republike. Organizovali sa tu mnohé medzinárodné súťaže. V súčasnosti ich je už pomenej. Veľká stena je zameraná na techniku a obtiažnosť. Malá, bouldrová, ktorá meria zhruba 5 metrov, je zameraná na silu. My sme navštívili Timoteja Šumného (21)v sokolovni, ktorý trénuje deti Horolezeckého klubu Zlaté Moravce.
Natáčaním k lezeniu[/size][/color]
Timo sa lezectvu venuje zhruba desať rokov. K tomuto športu sa dostal úplnou náhodou. „Istá televízia tu natáčala reláciu Debakel. Šiel som akurát z hudobnej, hrával som vtedy na klavír. Tak ma to tak zaujalo, vyskúšal som a išlo mi to,“ usmieva sa Timo.// „Rozoznávame skalolezectvo a lezenie na umelých stenách. To sa rozdeľuje na obtiažne a bouldering. V zahraničí je známe ľadové lezenie. To sa u nás už tiež pomaly rozvíja. Prechodom medzi skalolezectvom a ľadovým lezením je dry tuning – mixové lezenie. To je sčasti na ľade a sčasti na skalách. Ochranári to nemajú veľmi radi, lebo sa tým niekedy ničia skaly,“// vysvetľuje tréner Timo. Športových lezcov na Slovensku je veľmi málo. Keďže je to mešinový šport, podmienky preň sú veľmi biedne.
Najdôležitejšie sú ruky[/size][/color]
Ako sa Timo pripravuje na súťaž? „Väčšinou veľa leziem, strečing kvôli ohybnosti a základným cvikom je hrazda.“ Najdôležitejšia je totiž sila v rukách – hlavne predlaktie a prsty. Timo sa pravidelne zúčastňuje Slovenského pohára. Väčšinou skončí druhý či tretí. Bol aj v reprezentácii, kde sa zúčastnil Európskeho pohára v Rakúsku a Slovinsku. „Liezol“ aj na Majstrovstvách sveta. [color=#ff0000] [size=14]Individuálna práca a motivácia[/size][/color] V podstate Timovi stačilo trénovať individuálne na lezeckej stene v Moravciach, aby sa zúčastnil Majstrovstiev sveta. „Je to skôr o vlastnej práci,“ prezrádza mladý lezec. Čo sa vlastne na súťaži hodnotí? „Lezie sa na čas, potom obtiažnosť, to sú väčšinou dlhšie cesty, tam treba čo najvyššie vyliezť. Pri boulderingu sa rátajú iba chyty v strede a posledný chyt ako top. Iba tie dva chyty sa rátajú a treba ich mať čo najviac. Je to kratšia a silová cesta.“
Momentálne sa Timo venuje svojmu mladšiemu bratovi Jurajovi (9). Ten je v podstate neoficiálnym majstrom SR v športovom lezectve do 10 rokov. Táto veková kategória ešte oficiálny rebríček nemá. Brat mu nedá vydýchnuť ani doma. „Každý deň musím spraviť 120 zhybov s nohami,“ hovorí Juraj. „Pokiaľ neodcvičí, nemôže ísť na počítač,“ tvrdí brat a tréner v jednej osobe, Timo. Na čo malý Juraj myslí pri lezení na súťaži? „Asi na výhru a že tým poteším brata.“
