Krvavé boje a popravy priamo v Moravciach: Regionálny historik Marian Tomajko prehovoril o povstaní
Už čoskoro si pripomenieme 70. výročie Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Povstanie sa priamo dotklo aj Zlatých Moraviec. O udalostiach, ktoré sa počas týchto dní stali v našom meste, nám porozprával regionálny historik Marian Tomajko.
Kedy sa Slovenské národné povstanie prvý krát priamo dotklo Zlatých Moraviec?
„K prvým bojom na území mesta Zlaté Moravce došlo 31. augusta 1944 o 14:30 hodine na Beňadickej ceste, dnes ulica SNP.Tento boj trval asi hodinu. Stretla sa tu čata vojakov z leteckej skupiny kpt. Haluzického, ktorí išli z Trenčína a Piešťan na povstalecké územie. Boli ozbrojení ťažkými guľometmi. Nad Zlatými Moravcami narazili na skupinu nemeckých vojakov, ktorí vyšli z mesta smerom na Beňadik. Nemci išli na dvoch nákladných autách, pred nimi išli na pancierovom aute vodca nemeckej skupiny na Slovensku Franz Karmazin. Medzi čatou leteckej skupiny a nemeckými vojakmi sa strhol krátky, ale intenzívny boj. V skupine slovenských vojakov boli aj partizáni.“
Koľko obetí si tento boj vyžiadal?
„Zo slovenskej skupiny padlo 5 vojakov a z hitlerovskej skupiny 14 vojakov. Zo slovenskej strany to boli Mikuláš Andrejevič Hluško, plukovník Červenej armády 30 ročný, vojak Andrej Lehotský 24 ročný, vojak Ladislav Mako 26 ročný, Augustín Jeremiáš 26 ročný a Jozef Sivák 45 ročný. Pochovaní sú na cintoríne v Zlatých Moravciach. Z nemeckých vojakov padli štrnásti. Nemeckých vojakov pochoval v pietnom parku evanjelický farár Ľudovít Kováč. Francovi Karmazinovi sa podarilo utiecť. Na mieste boja ostali dve nákladné vozidlá hitlerovcov a jedno nákladné vozidlo partizánov.“
Nemci sa určite chceli za tento krvavý stret pomstiť. Aké boli ich ďalšie kroky?
„Odplata nedala na seba dlho čakať. Už 3. septembra 1944 prišli do Zlatých Moraviec nemeckí vojaci v dvoch autobusoch a na nákladných autách. Nemeckí vojaci obsadili všetky výpadové cesty z mesta, na nešťastie v ten istý deň hodinu pred polnocou prišli do Moraviec aj partizáni na nákladnom aute. Medzi partizánmi a Nemcami sa rozpútal boj. Z partizánov nebol nik zranený a krytí nočnou tmou sa poschovávali u domácich obyvateľov. Nemecký oddiel sa zakopal pri Beladiciach. Počas noci nemeckí vojaci vyšetrovali viacerých občanov Moraviec v dievčenskej škole, ale ráno ich prepustili, až na jedného občana židovského pôvodu, ktorého ráno mŕtveho vyhodili na dvor.“
Zapájali sa do bojov v Moravciach aj miestni ľudia, či proti Nemcom vystupovali len vojaci a partizáni?
„Áno, zapojili sa miestni žandári. Dňa 14. 9. 1944 sa uskutočnil boj medzi nemeckými vojskami, ktorí sa približovali od Čaradíc k mestu, tu sa stretli so žandármi okresu Zlaté Moravce, ktorí mali spojenie s povstaleckými jednotkami.“
Ako sa skončil tento boj?
„Zo žandárov nepadol nik. Z nemeckej strany padlo 10 vojakov aj so svojim veliteľom.“
Okrem týchto bojov, ako vyzerala situácia priamo v Zlatých Moravciach? Skúste opísať v krátkosti, čo všetko sa tu do oslobodenia ešte udialo.
„No počas týchto dní sa rozmohlo v meste udavačstvo a prenasledovanie, najmä gardistami. Mesto sa postupne izolovalo od okolia. 12. novembra spojenecké vojská zbombardovali železničnú stanicu v Zlatých Moravciach a bol zničený aj nemecký vojenský vlak. Posledný rýchlik zo Zlatých Moraviec odišiel 11. decembra. Mesto ostalo odrezané od krajiny, lebo pri Jelenci partizáni pretrhli železničnú trať. Začiatkom januára 1945 Nemci vydali nariadenie o opevňovaní mesta. Po krátkom čase bola vyhodená aj železničná trať medzi Kozárovcami a Zlatými Moravcami. Okrem toho všetkého vykonávali Nemci priamo v meste popravy. K tomu došlo 9. januára 1945, kedy Nemci na rozhlasovom stĺpe pred Rímskokatolíckym kostolom v Zlatých Moravciach obesili na stožiari gestapákmi umučeného Jozefa Hudeca z Kozároviec a zastreleného Ľudovíta Miloša z Maďarska a dňa 26. januára na tom mieste obesili umučených partizánov: Richarda Rosáka z Uheriec a Ladislava Oláha neznámeho.“
Kedy došlo k oslobodeniu Zlatých Moraviec?
„Okres Zlaté Moravce začali spojenci oslobodzovať 26. marca. Celý okres bol oslobodený 30. marca 1945. Zlatomoravecký okres oslobodzovala 53. armáda II. ukrajinského frontu vedená maršalom Malinovským. 53. armáde velil generálporučík I. M. Managarov. Táto armáda kooperovala pri oslobodzovaní 1. rumunskou armádou, ktorej velil generál Anatasije. Dňa 28. 3. 1945 o 11:00 hod. boli Zlaté Moravce oslobodené. Na pamiatku oslobodenia pri moste cez Žitavu, skadiaľ prešiel prvý sovietsky vojak, bol postavený pomník v tvare sviečky, ktorá mala pripomínať večné svetlo, aby ani nasledujúce generácie nezabudli na svojich osloboditeľov. Neskôr bol tento pomník nahradený sochou partizána. “