Kronika zachytila veľké výtržnosti v Moravciach: Streľba do ľudí, mŕtvi a rabovačky!
Zlaté Moravce majú za sebou okrem šťastných chvíľ aj také, na ktoré sa len tak nezabúda. Naše mesto bolo svedkom mrazivých momentov. Série rabovačiek, streľba do ľudí a aj vzájomné pomsty. Aj o takýchto desivých udalostiach hovorí mestská kronika...
V pondelok uplynulo presne sto rokov odkedy Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čo viedlo k vypuknutiu 1. svetovej vojny, ktorá si podľa kroniky vyžiadala veľa obetí z radov vtedajšieho obyvateľstva mesta a okolia. Muži zo Zlatých Moraviec slúžili v plukoch v Nitre, v Nových Zámkoch, Komárne a Ostrihome. Bojovali na všetkých frontoch. Žiaľ štatisticky sa nevie koľko presne ich zahynulo, no zaiste to nebolo malé číslo.
Ranených vojakov zvážali do Moraviec
Do nemocnice v Zlatých Moravciach boli dovážaní mnohí zranení vojaci. Viacero z nich bolo potom i pochovaných na zlatomoraveckom cintoríne. Viac ako vojna sa mesta dotkol jej koniec, ktorý prišiel v roku 1918. Ako vieme, koniec vojny znamenal i koniec Rakúsko-Uhorska. Ešte niekoľko mesiacov však trvalo, kým sa mesto oslobodilo od nadvlády Maďarov.
Veľké nepokoje
"Nevôľa nášho národa trvala dlho, dlhšie, než by bol mohol náš ľud porozumieť prvým závanom slobody. Chýbalo tu národné povedomie, chýbali rozumní vodcovia. Prvé dni oslobodenia zvrhli sa v pusté rabovačky,“ opisuje povojnové udalosti kronika Zlatých Moraviec.
O tieto rabovačky sa postarali vojaci, ktorí ako prví opustili front. Strhli so sebou domáci ľud a vŕšili sa na krčmároch, statkároch a obchodníkoch. Tých obviňovali, že využívali situáciu počas vojny k svojmu obohateniu. Výtržnosti v Zlatých Moravciach začali okolo 28. októbra 1918. Postarali sa o ne rakúski vojaci, ktorí tadiaľto prechádzali vlakom. Prepadávali tu hostince a trafiky. Mesto sa ich zbavilo až po príchode žandárskych posíl.
Najväčší problém v Moravciach nastal 3. novembra. V meste bol práve pondelok – trhový deň. Bolo tu preto veľa ľudí, no málo žandárov. Dav sa rozvášnil a žandári v panike začali strieľať do ľudí. Údajne po tomto incidente ostalo na zemi ležať až sedem mŕtvych.
Problémy boli i v okolí
Vrelo to i na okolitých dedinách, kde sa vracali domov vojaci, ktorí mali so sebou zbrane. Rabovania boli na dennom poriadku. V Tesároch boli problémy najväčšie. Tam museli obchodníci po rabovaniach na svojich obchodoch zavolať vojsko z Nových Zámkov. Tí po príchode začali do ľudí strieľať. Bilancia incidentu boli dvaja mŕtvi a niekoľko zranených.
Oslobodenie
Maďari postupne strácali moc. Ako píše kronika každá obec v okolí sa stávala republikou samou o sebe. Zlaté Moravce boli československou armádou obsadené až 14. januára 1919. Po ich príchode maďarskí štátni zamestnanci postupne poutekali z mesta preč.
Foto: ilustračné