Je topoľčianska Biela pani iba legendou? Správkyňa: V zámku sa dejú zvláštne veci!
Zámok Topoľčianky je jedným z najkrajších zámkov Slovenska. Popri svojej kráse a majestátnosti však ukrýva aj svoje ponuré tajomstvá. Podľa legendy sa v zámku dodnes prechádza Biela pani. Sú na to i očití svedkovia...
Zaujímavosťou zámku je aj Biela pani, ktorú tu vraj videlo viacero návštevníkov i zamestnancov. Údajne sa prechádza po arkádach a okolo zámockej kaplnky, čo je jej obľúbené miesto.
Duch Bielej pani na zámku?
Biela pani je vlastne grófka Alžbeta Rákociová, ktorá bola vydatá za Adama Erdödyho. Ten padol v boji s Turkmi. Neskôr sa vydala za jeho brata, toto manželstvo však nebolo šťastné. Alžbeta tak stále chodí po arkádach a dúfa, že stretne svoju lásku. Podľa správkyne muzeálnej expozície Marty Holej ide o legendu, ako však zdôraznila, je pravdou, že v zámku sa stále dejú zvláštne veci.
„Ja som zažila to, že spadol obraz v múzeu. Nikto tam nebol, ani klinec z neho som nenašla. Jednoducho bol spadnutý dole. Zhodou okolností to bol obraz Odpočívajúci amor. Potom sa mi pred niekoľkými rokmi stalo, že som počula, ako odbili hodiny, ktoré nikto nenaťahuje. Bežne tu počuť kroky, hlavne v noci. Recepční, ktorí mali nočnú službu, počuli zvuky, akoby na nádvorí niekto lial vodu, počuť odtiaľ erdžanie koní a živý ruch. Tí, čo videli Bielu pani, hovoria, že bola drobnej postavy s čiernymi vlasmi. Tak vyzerala aj Alžbeta Rákociová,“ hovorí s úsmevom Holá.
Vyše 700-ročná história zámku
História topoľčianskeho zámku siaha hlboko do minulosti. „Prvá písomná zmienka je z roku 1293. Vtedy tu žil rod Topoľčianskych. Od roku 1618 tu žili Rákociovci, ktorí zámok aj prestavali do tej dnešnej podoby. Vtedy vznikli tri renesančné krídla, v ktorých je dnes hotelová časť. Potom tu žili Keglevičovci. Tí prestavali v 19. storočí predné krídlo do jeho klasicistickej podoby. Od roku 1890 tu ešte žili Habsburgovci, až do roku 1918. Vtedy Zámok Topoľčianky prešiel do vlastníctva štátu,“ povedala správkyňa muzeálnej expozície Marta Holá.
Zámok v Topoľčiankach je známy hlavne ako letné sídlo československých prezidentov. Túto tradíciu založil práve Masaryk, ktorý sem prichádzal každoročne, v auguste a septembri. Menej často do Topoľčianok chodievali prezidenti Eduard Beneš, Jozef Tiso, Klement Gottwald či Antonín Zápotocký. Ten v roku 1951 daroval zámok Revolučnému odborovému hnutiu. Vo vlastníctve odborov je zámok dodnes.
Turistická atrakcia
Okrem mystickej atmosféry a zaujímavých historických expozícií ponúka Zámok v Topoľčiankach turistom aj možnosť stravovania, výlety na kočoch do okolia a ubytovanie. Celkovo tu je viac ako 40 izieb. Medzi nimi aj tri prezidentské apartmány.
„Je to veľký prezidentský apartmán, malý prezidentský apartmán a Alicin apartmán pomenovaný po dcére prezidenta Masaryka. Vo veľkom apartmáne je ešte pôvodná posteľ, v ktorej spával Masaryk a dnes na nej ľudia môžu opäť spávať. Takisto je zariadený pôvodným nábytkom Alicin apartmán, kde je veľmi pekná biela rokoková spálňa,“ povedala vedúca strediska Eva Žikavská. Ako ďalej dodala, turisti tu môžu uvidieť aj vzácnu knižnicu, zbierku historického nábytku, zrkadiel, hodín či zbraní.
