Čiastkové opravy nestačia, treba ďalšiu

Neorománske mauzóleum Viliama Migazzi a jeho manželky Antónie je azda jedinou pamiatkou, pre ktorej stav, ojedinelosť a význam sa oplatí turistom navštíviť Zlaté Moravce. Stojí na svojom mieste od roku 1887 a spoľahlivo prežila aj totalitnú dobu, ktorá sa tak vyvŕšila na našom župnom dome a kaštieli tejto rodiny. Napriek tomu sa mauzóleum začalo v 90-tych rokoch hlásiť o pomoc. Do správy ju dostal v tom čase vzniknutý mestský podnik Záhradnícke služby. Na jeho nutnú komplexnú rekonštrukciu bol vypracovaný odborný projekt, ktorému predchádzal pamiatkový a reštaurátorský výskum. Ako sa však pre našu redakciu vyjadril riaditeľ mestského podniku Marián Tomajko: //„Nakoľko sa jednalo o veľkú finančnú čiastku, môže sa rekonštrukcia robiť len po častiach. Správca objektu Záhradnícke služby mesta, mestský podnik Zlaté Moravce a Mesto Zlaté Moravce nemali a nemajú na záchranu uvedeného objektu vyčlenené finančné prostriedky. Preto sme sa obracali na Ministerstvo kultúry SR a Nitriansky samosprávny kraj so žiadosťami o poskytnutie dotácie na podporu projektu, aby nám pomohli finančnou čiastkou na reštaurovanie uvedeného objektu podľa predloženého projektu, odsúhlaseného Krajským pamiatkovým úradom v Nitre…“ //

A naozaj, na rekonštrukciu objektu, ktorý bol, ako sa hovorí „na spadnutie“, priebežne prispelo ministerstvo, samosprávny kraj, aj okresný úrad. Vďaka ich pomoci, ale najmä vďaka iniciatíve Mariana Tomajku, ktorý je okrem riaditeľa mestského podniku aj známym historikom z ľudu, sa veci dali do pohybu. Vykonali sa kroky na zachovanie stability múrov, prebehla sanácia základov, múrov a omietkových vrstiev, ktoré ničila vlhkosť, vyplombovali sa zvetrané časti muriva, zrekonštruoval sa portál, aj rozetové okno nad ním, ukotvil sa kríž vo vrchole hlavného priečelia, rovnako sa opravila strecha, aj jej odvodňovací systém.

Nič však nekončí a mauzóleum potrebuje stále peniaze. Kto sa občas zájde prejsť do pietneho parku, v ktorom sa mauzóleum nachádza, dá iste za pravdu Tomajkovi, že: „objekt mauzólea najviac trpí kyslými dažďami, zasolením muriva a vlhkosťou.“ Kamenné múry sa drobia a na niektorých miestach stavby to začína byť naozaj vážne.

Čo čaká Mauzóleum od januára 2012 bolo ešte do nedávna veľkou neznámou. Vedenie mesta s Mariánom Tomajkom v organizačnej štruktúre novovytvorených Služieb Mesta Zlaté Moravce, predloženej na poslednom rokovaní mestského zastupiteľstva, nepočítalo. Je nepochopiteľné, prečo aj napriek dlhoročným výrazným zásluhám zo štruktúry vypadol. Kto by nahradil jeho zápal pre históriu a jeho starostlivosť o pamiatky a pamätihodnosti v správe Záhradníckych služieb, ktorá bola často nad rámec pracovných povinností a finančných možností podniku? Dnes je už realita našťastie iná a Tomajkovo meno v organizačnej štruktúre figuruje opäť. Aké sú dôvody týchto rošád? Vedenie mesta zrejme dalo na kritiku poslancov a médií.