Kultúra

Brána do Veľkej noci: Kvetná nedeľa

Štyridsaťdňový pôst, ktorý je prípravou na Veľkú noc, sa pomaly končí. Kvetná nedeľa, slávili sme ju nedávno, je vstupnou bránou do Veľkého týždňa.

Ilustračný obrázok k článku Brána do Veľkej noci: Kvetná nedeľa
Foto: Adriana Blahová / Zdroj: Dnes24.sk

Na Kvetnú nedeľu sa bohoslužba podľa tradície začala palmovou procesiou – starodávnym zvykom pripomínajúcim slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema pred jeho ukrižovaním, keď ho vítali zástupy ľudí. U nás palmové ratolesti v kostoloch nahradili bahniatka.

„Po príchode z kostola vetvičky sme zasunuli za obraz svätých, aby nás chránili pred všetkým zlým. Za veľkej búrky dávali moji rodičia vetvičky aj do okna, aby odvrátili blesky,“ spomína pani Františka z Topoľčianok. „Boli to pekné zvyky a ľudia boli súdržní.“

Mnohé zvyky a obyčaje sa zachovali dodnes, ale väčšina z nich sa prenáša z generácie na generáciu už iba ústnym podaním.

Štvrtok s prívlastkom zelený a sobota biela

Po Kvetnej nedeli nadíde Zelený štvrtok. Názov dostal podľa Olivovej hory, kde sa začalo Ježišovo najväčšie utrpenie. „V tento deň utíchnu zvony a ozvú sa rapkáče, aby vyhnali všetko zlé. Bolo rozšírené úslovie, že všetky zvony odlietajú do Ríma a vracajú sa až v Bielu sobotu,“ usmieva sa pani Františka a pokračuje.

„Veľký piatok je deň Ježišovho úmrtia na kríži a deň najväčšieho pôstu. V tento deň sa nesmelo kopať ani siať. „Na Bielu sobotu sa upratovalo, pralo, pieklo a varilo, v kostoloch svätili oheň. Ním zapaľovali veľkonočnú sviecu (paškál). Lampy naplnili novým olejom a starý spálili pred kostolom. Toto nazývali „pálenie Judáša“. Zachováva sa dodnes.

„Veľkonočná nedeľa je dňom zmŕtvychvstania Ježiša a koniec pôstu. Bolo zaužívané a stále aj je, svätenie jedál v kostoloch. Po príchode domov bývala veľká hostina. Omrvinky z jedál si ľudia odkladali, potom ich vhodili do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.“

„Na Veľkonočný pondelok chlapci kedysi oblievali dievčatá vedrami s vodou alebo ich rovno hodili do potoka. Nateraz dávajú prednosť voňavkám. Cieľom šibačiek bolo zahnať zlé sily a v ľuďoch prebudiť sviežosť, rast i plodnosť,“ toľko o ľudových predstavách v rozhovore s pani Františkou.

Anna Mondočková/mo­ravce24/

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM