Brána do Veľkej noci: Kvetná nedeľa
Štyridsaťdňový pôst, ktorý je prípravou na Veľkú noc, sa pomaly končí. Kvetná nedeľa, slávili sme ju nedávno, je vstupnou bránou do Veľkého týždňa.
Na Kvetnú nedeľu sa bohoslužba podľa tradície začala palmovou procesiou – starodávnym zvykom pripomínajúcim slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema pred jeho ukrižovaním, keď ho vítali zástupy ľudí. U nás palmové ratolesti v kostoloch nahradili bahniatka.
„Po príchode z kostola vetvičky sme zasunuli za obraz svätých, aby nás chránili pred všetkým zlým. Za veľkej búrky dávali moji rodičia vetvičky aj do okna, aby odvrátili blesky,“ spomína pani Františka z Topoľčianok. „Boli to pekné zvyky a ľudia boli súdržní.“
Mnohé zvyky a obyčaje sa zachovali dodnes, ale väčšina z nich sa prenáša z generácie na generáciu už iba ústnym podaním.
Štvrtok s prívlastkom zelený a sobota biela
Po Kvetnej nedeli nadíde Zelený štvrtok. Názov dostal podľa Olivovej hory, kde sa začalo Ježišovo najväčšie utrpenie. „V tento deň utíchnu zvony a ozvú sa rapkáče, aby vyhnali všetko zlé. Bolo rozšírené úslovie, že všetky zvony odlietajú do Ríma a vracajú sa až v Bielu sobotu,“ usmieva sa pani Františka a pokračuje.
„Veľký piatok je deň Ježišovho úmrtia na kríži a deň najväčšieho pôstu. V tento deň sa nesmelo kopať ani siať. „Na Bielu sobotu sa upratovalo, pralo, pieklo a varilo, v kostoloch svätili oheň. Ním zapaľovali veľkonočnú sviecu (paškál). Lampy naplnili novým olejom a starý spálili pred kostolom. Toto nazývali „pálenie Judáša“. Zachováva sa dodnes.
„Veľkonočná nedeľa je dňom zmŕtvychvstania Ježiša a koniec pôstu. Bolo zaužívané a stále aj je, svätenie jedál v kostoloch. Po príchode domov bývala veľká hostina. Omrvinky z jedál si ľudia odkladali, potom ich vhodili do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.“
„Na Veľkonočný pondelok chlapci kedysi oblievali dievčatá vedrami s vodou alebo ich rovno hodili do potoka. Nateraz dávajú prednosť voňavkám. Cieľom šibačiek bolo zahnať zlé sily a v ľuďoch prebudiť sviežosť, rast i plodnosť,“ toľko o ľudových predstavách v rozhovore s pani Františkou.
Anna Mondočková/moravce24/